Ikka-no-myoju — 1. prednáška

Najprv som chcel povedať niečo o tom, čo je v buddhizme dôležité, lebo je to niekedy dosť mätúce. Študujeme texty, ktoré niekedy znejú veľmi abstraktne, boli napísané tak dávno, že si to naozaj nevieme predstaviť; potom praktizujeme zazen; a potom robíme na ústraniach, sesshinoch, rôzne veci. Zvyčajne niečomu pripisujeme dôležitosť — napríklad: „Niekam som šiel a najdôležitejšie bolo toto, ostatné veci neboli také dôležité.“ Dosť zvláštne na buddhistickej praxi však je, že dôležité sú práve tie malé, jednoduché veci a veľké veci až tak dôležité nie sú. Ak na konci tejto prednášky nebudeme rozumieť ani slovu, nevadí, choďte si dať šálku čaju. Keď však čaj dopijete, umyte svoj hrnček. Je to vlastne istý rozpor. Faktom však je, že to hovoria všetky tie niekedy abstraktné a ťažko zrozumiteľné buddhistické texty.

Tí z vás, čo čítali príbehy kóanov v našej knihe kóanov, Shinji Shobogenzo, si uvedomia, že veľa z týchto príbehov hovorí buddhistickým žiakom, ktorí sa pýtajú: „Povedzte mi, čo je v buddhizme najdôležitejšie,“ a čakajú odpoveď typu „nájsť svoju pravú buddhovskú povahu a šíriť ju vesmírom“, že odpoveď znie asi: „Vstaňte a umyte riad.“ Nie je to vtip — teda, je to vtip, ale veľmi vážny! Cieľom buddhizmu je jednoducho a prakticky žiť svoj život. To však vytvára hádanku, lebo to, čo čítame, akoby hovorilo o niečom úplne inom. Ak to znie, že hovorí o niečom úplne inom, a my sa usilujeme pochopiť to, ale stále to hovorí o niečom úplne inom, moja rada znie: odhoďte to, nie je to buddhizmus. Často čítame niečo, čo znie celkom inak, ale keď to študujeme a povieme si: „Napísal to niekto v inej kultúre, v inom čase, tak sa pokúsim uchopiť, čo sa asi snažil povedať normálnymi slovami,“ niekedy nájdeme význam. Niektoré príbehy týchto kóanov znejú pri prvom čítaní zvláštne, ale keď ich čítame niekoľkokrát a predstavíme si dvoch stredovekých Číňanov, ako sa rozprávajú na ryžovom poli, môžu dávať zmysel.

Dobrým príkladom je jeden príbeh v tejto knihe, neviem presne, ktoré má číslo. V stredovekých chrámoch v noci vešali okolo chrámu lampáše, lebo nemali pouličné osvetlenie; na zavesenie mali dlhú tyč. Lampáš dali na vrchol tyče, zdvihli ho ku chrámovej bráne a zavesili. Keď tomu rozumieme, je to celkom jednoduché. V jednom príbehu však pri preklade z čínštiny stojí asi: „Majster povedal: ,Lampáš z chrámovej brány prichádza na vrchol mojej tyče.‘“ „Och, to musí byť hlboké! Nerozumiem tomu, ale musí to byť hlboké!“ Keď však chcete lampáš zložiť, máte tyč, idete v úplnej tme a pred vami je niečo jasné, ono prichádza k vám, nie vy k nemu. Lampáš teda prichádza k nemu na vrchole tyče a on ho zavesí. Je to celkom obyčajná vec. Ak to však čítate v knihe, môžete povedať: „Rozumiete tomu? Lampáš prichádza na vrchol vašej tyče? Meditujte nad tým a nájdite hlbokú hĺbku vrcholu tyče!“ Niektorí ľudia také veci zrejme robia. Robia.

O to však nejde. Ak v tom, čo čítame o buddhizme, nevieme nájsť realistický význam, moja rada je zavrieť knihu a dať ju preč. Môžete si ju čítať, ak chcete, ale o buddhizme sa z nej nič nenaučíte.

Keď to prenesieme na to, čo robíme tu, najdôležitejšie sú jednoduché veci, ktoré robíme. Snažíme sa robiť, čo vieme, a spolu sa tak trochu potĺkame. Snažíme sa, aby drobnosti prebiehali hladko, a potom bude hladko prebiehať aj ústranie. Ak príde veľká pohroma, jednoducho ju musíme prijať a nechať odísť čo najľahšie.

Dobre, ďalšia téma. Kapitola, o ktorej chcem tento víkend hovoriť, je štvrtá kapitola prvého zväzku Shobogenzo, zelenej knihy. Majster Dógen ju napísal roku 1238, keď mal 38 rokov. Nie je dlhá a vychádza z výroku jedného z Dógenových predkov, majstra Gensu Šibiho, že celý vesmír je jednou jasnou perlou. Celá kapitola vysvetľuje, čo to znamená. Ikka-no-myoju znamená „jeden kus jasnej perly“: ikka je po japonsky „jeden kus“, no je privlastňovacie prídavné meno a v myoju znamená myo „jasný“ a ju perlu. Teda „Jedna jasná perla“.

Ako zvyčajne, majster Dógen začína akýmsi prehľadom svojej témy. V tejto kapitole je jeho témou výrok majstra Gensu, preto začína rozprávaním o majstrovi Gensovi.

Keď bol veľký majster Šuicu, ktorého mníšske meno bolo Šibi a rodinné meno Ša, na tomto svete, žil vo veľkom kráľovstve Sung, v provincii Fu-čou, v chráme na hore Gensa [a preto bol známy ako Gensa Šibi].

Mnísi mali v tom čase niekoľko mien — mohli mať meno, ktoré bolo akýmsi titulom, potom bežné priezvisko, rodinné meno, a napokon mníšske meno. Majster Šibi — jeho mníšske meno bolo Šibi — žil na hore Gensa, preto ho poznali ako Gensu Šibiho. Výraz „bol na tomto svete“ znie v pôvodnom Shobogenzo „v tomto veľkom saha-svete“; saha je sanskritský výraz, súčasť spojenia saha-loka-dhatu. Saha-loka-dhatu znamená „ríša ľudských bytostí“. Boli tri ríše — ríša bytostí hore, ríša bytostí dole a my sa vznášame uprostred. Medzi hore a dole teda ríša ľudských bytostí, čiže „tento svet“.

Predtým, než sa stal mníchom, miloval rybárčenie a v člne plával po rieke Nandaiko s ostatnými rybármi.

Skutočne bol rybár a miloval to. Bol rybárom, lebo miloval loviť ryby, a plával po rieke a lovil s ostatnými rybármi.

Zdá sa však, že nelovil s veľkým úmyslom chytiť veľkú rybu a okolo roku 860 náhle pocítil nutkanie opustiť svetskú spoločnosť.

Výraz „veľký úmysel chytiť veľkú rybu“ hovorí v pôvodnej japončine o „rybe so zlatými šupinami“, čo naznačuje, že sa neusiloval získať niečo výnimočné. Nesnažil sa chytiť rybu so zlatými šupinami, legendárnu rybu žijúcu v rieke; keby ste ju chytili, mali by ste všetko. Nesnažil sa teda nič získať. Bol spokojný so životom rybára a nemal veľký úmysel byť najlepším rybárom, chytiť najväčšiu rybu, alebo čokoľvek také. A potom „náhle pocítil nutkanie opustiť svetskú spoločnosť“. V tých dňoch ste na štúdium buddhizmu naozaj museli opustiť svetskú spoločnosť, lebo keby ste v nej ostali, nebol by čas na prax a štúdium. V modernej dobe máme veľké šťastie, lebo dokážeme robiť oboje. Niekedy by sme si želali, aby sme nemuseli robiť oboje, a hovoríme si: „Keby som mohol nechať prácu a byť akýmsi mníchom, to by bolo skvelé!“ Zaujímalo by ma, či by to tak bolo. „Mohol by som žiť v malej chatrči v horách a zbaviť sa všetkých týchto starostí!“ Keby sme to naozaj urobili, možno by sme zistili, že život osamote v horskej chatrči nie je až taký úžasný, ako si predstavujeme. Určite si ho však vieme predstaviť. Na škótskom ostrove.

Zima!

Otázka Mikeovi: Nevydržal by si!

(Smiech.) Ale tak či onak, „nutkanie opustiť svetskú spoločnosť“ vtedy znamenalo, že majster Gensa chcel študovať buddhizmus, a preto musel opustiť miesto, kde bol. Nemohol ísť na víkend na ústranie, priviazať čln a odísť. Musel odísť žiť do chrámu a praktizovať. To aj urobil.

Opustil svoj čln a odišiel žiť do chrámu ako mních. Mal iba tridsať rokov. Už si však uvedomil, aké krehké sú základy svetského života a aká ušľachtilá je Budhova cesta.

Naše životy sú veľmi krehké. Často si to neuvedomujeme a myslíme si, že sme dosť odolní. Aj keď sme odolní, máme popri tom ďalšiu stránku. Svoj život môžeme pomerne ľahko narušiť alebo môže byť narušený. Život je teda naozaj krehký. Svetský život je osobitne krehký, ako vie každý, koho náhle prepustili z práce. Sme členmi spoločnosti a musíme nasledovať jej pravidlá; pravidlá sa nám príliš neprispôsobujú, preto jednoducho ideme tak, ako nás život berie. Aj samotné základy sú však dosť krehké. Dokonca veľké spoločnosti, napríklad Enron, sa môžu v okamihu zrútiť. Je to teda naozaj pravda. „A aká ušľachtilá je Budhova cesta.“ Môžeme hádať, že majster Gensa videl mníchov, možno navštevoval chrámy a cítil niečo čisté a ušľachtilé na takom živote; preto ho chcel žiť.

Napokon vystúpil po ceste do chrámu na hore Seppo a stal sa žiakom majstra Seppa Gisona, pod ktorým usilovne praktizoval dňom i nocou.

Majster Seppo Gison žil na hore Seppo. Keď vidíte čínske maľby, niekedy sú na nich hory, ktoré sa zdajú takto stúpať, na boku malý chrám a niekoľko stromov nad vodopádom; vyzerá to poeticky zveličene. Mnohé časti Číny a Japonska však naozaj majú také strmé malé hory a sú na nich chrámy. K chrámom sa vystupuje po malých kamenných schodoch. Obrazy teda nie sú ďaleko od toho, ako to vyzerá. Vyšiel po ceste do chrámu. „Usilovne praktizoval dňom i nocou“ naznačuje, že praktizoval zazen. Neznamená to, že sedel v zazene dňom i nocou bez spánku. Čítame príbehy o ľuďoch, čo praktizujú zazen dňom i nocou bez spánku — neznamená to, že nikdy nešli spať. To je nemožné. Znamená to, že tomu venoval veľké úsilie. Cez deň veľa úsilia venoval praxi a štúdiu, v noci venoval veľa úsilia spaniu. Aj my by sme mali vložiť všetko úsilie do poriadneho spánku. V Bristole je veľa mladých ľudí, ktorí aj uprostred noci venujú všetko úsilie iným veciam. Nerozumiem tomu! Aj o druhej či tretej ráno vkladajú všetko úsilie do toho, aby sa rozrušili. Buddhizmus hovorí, že v noci je najlepšie vložiť úsilie do spánku.

Otázka: To preto, že vkladajú všetko úsilie do toho, aby boli mladí!

Áno. Preto tomu nerozumiem!

(Smiech.)

Majú veľa energie!

Asi Red Bull.

(Smiech.)

Jedného dňa, s myšlienkou cestovať a navštíviť mnohých majstrov v iných krajoch, si zbalil vak a chystal sa opustiť chrám.

V stredovekej Číne bolo veľa buddhistických chrámov a na rozdiel od toho, čo sa práve deje v Spojenom kráľovstve, sa v nich praktizoval buddhizmus. Naše chrámy v Británii sa menia na byty, reštaurácie, športové haly a podobne. Predstavte si však, že všetky kostoly v Bristole by boli malé buddhistické chrámy a v každom by bol človek vyučujúci buddhizmus; možno by ste chceli chodiť a zistiť, čo hovoria ostatní. Pre mladých ľudí, ktorí sa chceli buddhizmus učiť, preto bolo celkom prirodzené putovať z chrámu do chrámu a počúvať majstrov. Nebolo to povinné, ale niektorí to chceli robiť. „Zbalil si vak a chystal sa odísť z chrámu.“ Ťažko presne hádať, ale možno nebol spokojný s niečím tam, kde bol; nevieme to. Každopádne:

Krátko po odchode na cestu si udrel prst na nohe o kameň. Prst mu začal krvácať. Veľmi ho to bolelo. Vtedy sa na seba vážne pozrel a povedal: „Naučil som sa, že toto fyzické telo nie je skutočné, ale odkiaľ potom prichádza všetka táto bolesť?“ Potom sa otočil a vrátil do chrámu.

Je teda na ceste, udrie si prst o kameň — asi mal sandále — a to veľmi bolí. Viac než to: bolesť ho silno zasiahla a on si náhle niečo uvedomil. V buddhizme je učenie, že fyzický svet nie je skutočný a duševný svet nie je skutočný. Počul, že toto fyzické telo nie je skutočné, a ako mladý muž o tom premýšľal tak, že naše skutočné telá nie sú skutočné. Toto učenie je tu ešte aj dnes, pretože niektorí hovoria, že „všetko je prázdne“ a „nejestvuje ja“. „Ak niet ja, prečo ma bolí prst?“ je iný spôsob, ako to povedať. Učenie, ktoré počul, si vyložil určitým spôsobom a predstavoval si, že jeho telo nie je skutočné; ale keď mu krvácal prst a veľmi ho bolel, náhle si niečo uvedomil: „Toto je skutočné!“ Toto uvedomenie ho vrátilo do chrámu. Môžeme hádať, že odchádzal hľadať niečo, možno nevedel čo; udrel si však prst o kameň a možno niečo našiel, preto sa vrátil.

Keď majster Seppo uvidel, že sa vrátil

… ktorý bol majstrom chrámu …

povedal mu: „Kto je tento Šibi, ktorý tak usilovne praktizuje?“

Šibi je prvé meno Gensu Šibiho. V čínštine je napísané akýmsi familiárnym, prezývkovým spôsobom. Majster vlastne hovorí „Bi z dhuty“. „Bi“ je kúsok mena „Šibi“ a dhuta znamená „tvrdá prax“. Je veľmi ťažké to preložiť tak, aby to dávalo zmysel, ale môžeme povedať, že majster Seppo mu povedal niečo veľmi dôverné. Mohol by som povedať Mikeovi Taitovi: „Taiti! Čo to robíš, Taiti?“ Niečo také. Bol veľmi usilovným praktizujúcim, všetku energiu vkladal do porozumenia a praktizovania buddhizmu. Jeho majster mu teda povedal: „Hej, ty malý usilovník. Čo robíš?“ A:

Gensa odpovedal: „Uvedomil som si, že ma neklamú iní.“

Je to veľmi jednoduchá, ale veľmi hlboká veta. „Uvedomil som si, že ma neklamú iní.“

Seppo si tieto slová obľúbil a povedal: „Všetci máme tento pocit vnútri, ale kto z nás ho dokáže takto vyjadriť?“

Majster Gensa možno vo vnútri cítil: „Nemôžem tu dostať, čo chcem. Nie som spokojný.“ Keď to tak cítime o mieste, kde sme, máme akúsi nevedomú kritiku toho miesta. Možno si teda hovoril: „Tento chlapík, majster Seppo, nemá to, čo hľadám. Niečo tu nemôžem dostať, tak sa vydám na cestu.“ Keď si však udrel prst o kameň, uvedomil si niečo o realistickej, nie teoretickej alebo duchovnej povahe buddhistického učenia. Vrátil sa do chrámu a majstrovi povedal: „Neklamú ma iní ľudia.“ Dá sa to vykladať mnohými spôsobmi; môžeme však povedať, že si možno uvedomil, že majster Seppo sa mu snažil odovzdať niečo pravdivé a on sám seba klamal, mýlil alebo zahaľoval. Majster Seppo pochopil, čo mladý Gensa hovorí, a bol šťastný, že počul tieto slová aj že Gensa dokázal povedať niečo veľmi hlboko jednoduché a poctivé. Preto povedal: „Všetci máme tento pocit vnútri, ale je pre nás veľmi ťažké ho povedať.“

Pokračoval: „Ale čo sa stalo s tvojou cestou?“

„Myslel som, že odchádzaš?“

Gensa odpovedal: „Bódhidharma neplánoval prísť do Číny, rovnako ako náš druhý predok neplánoval ísť do Indie.“

„Bódhidharma neprišiel do Číny, rovnako ako náš druhý predok neplánoval ísť do Indie.“ Čo tým mohol myslieť? Bódhidharma bol indický predok, dvadsiaty ôsmy po Gautamovi Buddhovi, ktorý prišiel z Indie do Číny. Taiso Eka bol druhý predok po Bódhidharmovi. Neplánovali teda urobiť, čo urobili. Gensa naznačuje: „Vlastne neviem, prečo som sa vrátil. Nemal som plán vrátiť sa, nesadol som si a nepovedal: ,Teraz sa vrátim.‘“ Jednoducho sa vrátil. Veľa našich činov je v živote takých. Môžeme povedať, že sú nezamýšľané alebo ich nerobíme so silným úmyslom. Výraz „Bódhidharma neplánoval prísť do Číny“ je veľmi známa fráza čínskeho buddhizmu. Majstri ju používali, keď chceli povedať: „Život ide vlastným smerom; nie vždy si ho premyslíme. Žijeme svojou cestou životom. A Bódhidharma neplánoval: ,Budúci rok pôjdem do Číny šíriť buddhizmus.‘ Jednoducho možno blúdil z ostrova na ostrov a skončil v Číne.“ Gensa túto vetu používa, aby naznačil, že sa vydal na cestu, niečo sa stalo a teraz je späť. Jeho rozhodnutie vrátiť sa bolo intuitívne — jednoducho to urobil.

Otázka: Znamená to, že aj jeho pôvodné rozhodnutie odísť bolo také isté, veď je to ako odísť a vrátiť sa, nie?

Áno, ale môžeme si predstaviť, že odchádzal niečo nájsť a keď si udrel prst, niečo našiel. Keď šiel, mal akýsi intelektuálny úmysel a realita, s ktorou ho jeho prst postavil tvárou v tvár, tento úmysel prelomila; prirodzene sa otočil a vrátil. Často máme silné intelektuálne úmysly: vidíme niečo vo výklade a pomyslíme si: „Ó, to chcem.“ Doma o tom môžeme premýšľať a ak je to drahé, vymyslieť, ako presvedčíme partnera, že to naozaj potrebujeme. O tri týždne prídeme do obchodu, uvidíme to a nie je to ani trochu také, ako sme si mysleli, takže zasa vyjdeme von.

Yoko: Predpokladám, že si Šibi mohol myslieť, že o buddhizme vie dosť, a chcel ísť niekam inam, aby sa naučil viac; po bolestivej udalosti si však uvedomil, že o buddhizme nevie, preto sa chcel vrátiť k svojmu predošlému majstrovi.

Tak to je.

Yoko: Môj výklad! (Smiech.)

Je dokonalý. (Smiech.) Ďakujem.

Yoko: Tá udalosť ho šokovala, lebo si neuvedomoval realitu. Jedného dňa si uvedomil, že sa učil hlavou či mozgom, takže „realita je iná, než som si myslel“. Dá to zmysel?

Áno, výborne. Nemusel som to všetko hovoriť! Ty si to povedala jednou vetou!

Keď bol majster Gensa rybárom, ani nesníval o čítaní sútier a iných buddhistických textov. Najdôležitejšia je však naša vôľa sledovať pravdu a vidíme ju v majstrovom Gensovom úprimnom postoji.

Majster Gensa nečítal knihy o buddhizme a potom sa nerozhodol, že chce byť buddhistom. Jednoducho bol rybárom. Mal však vôľu zistiť, čo pravda bola, je. Teda jednoduchý prístup.

Sám majster Seppo považoval Gensu za mimoriadneho žiaka a chválil ho ako najvynikajúcejšieho žiaka vo svojom rade.

Majster Seppo v Gensovi rozpoznal veľmi jednoduchého a úprimného mladého človeka, ktorý sa neusiloval o nejaký idealistický cieľ, ale chcel zistiť, čo je pravdou buddhizmu.

Gensovo jediné rúcho bolo z rastlinného vlákna a znova a znova ho plátal. Pri koži nosil odev z papiera alebo hrubého rastlinného vlákna.

Nemyslím si, že to znamená, že bol akýsi askéta, oblečený v handrách uprostred zimy, aby dosiahol duchovný stav. Len bol skromný človek. Naznačuje to veľmi jednoduché vidiecke oblečenie stredovekej Číny. Nemal jasne oranžové, zlaté rúcho alebo niečo podobné, iba veľmi jednoduché. A keď sa roztrhlo, zaplátal ho.

Nikdy nenavštívil žiadnych iných majstrov, zostal iba pri majstrovi Seppovi.

Hovorí sa tu o celom živote majstra Gensu, nielen o časti predtým, než si udrel prst, ale o celom jeho živote. Chrám potom neopustil a u iných majstrov už neštudoval.

Nadobudol však silu urobiť pravdu učenia svojho majstra vlastnou.

Môžeme povedať, že keď študujeme buddhizmus s učiteľom, zisťujeme, či to, čo učí, je pravdivé, a robíme to vlastným. V tom zmysle sa nenaučíme niečo, čo sme nevedeli, potom si to vezmeme so sebou. Uvedomujeme si niečo, čo je pravdivé ako základ života každého. Uvedomujeme si niečo sami v sebe. Tak robíme buddhizmus vlastným. Alebo si nezávisle uvedomujeme, čo je pravdou buddhizmu.

Keď si napokon uvedomil, čo je pravda, učil túto pravdu druhých slovami, že celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla.

Túto Gensovu vetu majster Dógen ďalej komentuje. V origináli sú slová „celý vesmír“ „desať smerov“. V stredovekej Číne nemali taký jasný, bežný pojem „vesmír“. „Desať smerov“ bolo podľa mňa sever, východ, juh, západ a ďalšie medzi nimi, hore a dole a ďalšie medzi nimi, do strán, dozadu, dopredu…

Otázka: Myslím, že poznámka pod čiarou v zelenej knihe hovorí o ôsmich bodoch kompasu a potom hore a dole.

Och, áno. Potom je to desať. Naznačuje to však všetko, nielen fyzický priestor. Je to výraz používaný na naznačenie všetkého. Keď povieme „vesmír“, zvyčajne si predstavíme fyzický svet: Zem, potom priestor, planéty, Mliečnu cestu a ďalej. Máme určitý obraz. „Celý vesmír“ v tejto kapitole sa však neobmedzuje na taký pojem vesmíru. Vesmír nie je iba fyzický vesmír, ale vesmír všetkých vecí a javov, všetkého aj ničoho. Nie iba fyzický vesmír, ale aj celý náš duševný vesmír. Majster Gensa teda druhým, aby im povedal niečo o buddhizme, hovoril: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla.“ Intuitívne môžeme niečo uchopiť z toho, čo tým myslel. Znie to, akoby všetko bolo dokonalé, okrúhle a trblietavé, jasné a okrúhle, alebo tak. Majster Dógen však potom rozpráva príbeh, v ktorom majster Gensa učí jedného zo svojich žiakov. Potom komentuje, čo znamená „celý vesmír“ a „jedna jasná perla“, a pokúša sa nám dať obraz pravdy buddhizmu. Nasledujúce riadky sú príbehom majstra Gensu a jeho žiakov.

Jedného dňa sa mních spýtal majstra Gensu: „Počul som, že hovoríte, že celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako to máme my, vaši žiaci, chápať?“

Mních nechápe význam vety „celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla“. Preto sa majstra Gensu pýta: „Čo to znamená? Ako to máme chápať? Čo tým myslíte?“

Majster Gensa odpovedal: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“

Odmietol to vysvetliť. Povedal: „Nie je užitočné pokúšať sa tomu rozumieť mozgom.“ Potom:

O niekoľko dní položil majster Gensa tú istú otázku mníchovi,

… ktorý musel študovať v jeho chráme, …

„Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako tomu rozumieš?“

Skúša mnícha.

Mních odpovedal: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“

Majster povedal: „Teraz vidím, že si sa moje slová iba pokúšal chápať intelektuálne, akoby si zápasil s démonom v jaskyni na čiernej hore.“

Majster chcel vidieť, čo mu žiak odpovie, ale žiak mu iba odpovedal presne tými istými slovami, ktoré použil majster. Inými slovami, iba ho napodobňoval. Keď si to majster Gensa uvedomil, povedal mníchovi, že „zápasí s démonom v jaskyni na čiernej hore“, čo naznačuje akési intelektuálne zápasenie v našom mozgu. Všetci zápasíme s démonmi v jaskyniach na čiernych horách. Alebo, ako v jednom príbehu kóanu, máme v sebe dva zápasiace voly. Je príbeh o starom mníchovi žijúcom na hore, ktorý povedal, že v ňom zápasili dva voly z blata, ale vošli do mora a obaja sa rozpustili. To naznačuje miznutie intelektuálneho konfliktu v našich mozgoch. „Zápasenie s démonom v jaskyni na čiernej hore“ naznačuje túto intelektuálnu aktivitu. Intelekt má vždy dve strany, preto sú tu vždy dva protikladné pohľady, medzi ktorými prepíname. Majster Dógen túto odpoveď ďalej komentuje, ale nepôjdem ďalej, lebo nám ostáva len päť minút. Sú k príbehu zatiaľ nejaké otázky?

Otázka: Možno je to to, čo ste práve povedali o mníchovi, ktorý presne opakoval majstrove slová, ale nie je to ironická odpoveď: „Povedali ste mi, aby som o tom nepremýšľal; teraz ma skúšate otázkou; ja o tom nepremýšľam.“

Prejdime to ešte raz.

Otázka: Mních sa pýta: „Čo tým myslíte?“ Majster hovorí: „Nie je užitočné podať intelektuálne vysvetlenie.“ O pár dní sa majster vráti a povie: „Teraz mi ty podaj intelektuálne vysvetlenie.“ A mních povie…

Nie, to nepovedal. Majster prišiel a povedal: „Ako tomu rozumieš?“ A to je trochu iné.

Otázka: Dobre. Neznamená teda nutne, že to musí byť vôbec intelektuálne?

„Čo si o tom myslíš?“ Nemyslel však nutne: „Povedz mi svoje myšlienky.“ Len: „Daj mi niečo späť.“ Niekedy je veľmi ťažké preložiť nuansy jazyka. Keď majster Gensa po niekoľkých dňoch prišiel za mníchom a povedal: „Ako tomu rozumieš?“, nemyslel: „Daj mi intelektuálne vysvetlenie.“ Myslel len: „Toto je veta, ktorú učím; daj mi teraz, dnes, po predvčerajšom rozhovore, niečo späť.“ Ak chcete: „Povedz mi, čo si z toho robíš.“

Otázka: Cítite teda v tomto kontexte, že mníchova odpoveď „Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“ je intelektuálna?

Zdá sa, že majster Gensa si to myslel, pretože to boli presne tie isté slová.

Otázka: Takže sa vlastne snaží byť šikovný, hrať sa so slovami, hodiť mu späť ten istý pojem? To je samo osebe intelektuálny druh predstavy?

Nemyslím si, že šlo o „šikovnosť“. Mních si jednoducho povedal: „Aha, takže netreba o tom premýšľať. Dobre, musím si to pamätať. Netreba o tom premýšľať.“ A možno dva dni myslel: „Vesmír je jasná perla; nepotrebujem tomu rozumieť. Vesmír je jasná perla; nepotrebujem tomu rozumieť.“ Keď sa ho majster Gensa spýtal, povedal: „Vesmír je jasná perla, nepotrebujem tomu rozumieť. To ste mi povedali.“ Keď to však hovoril, nevyjadril nič skutočné zo svojho vlastného porozumenia.

Otázka: Zo svojho vlastného porozumenia, dobre.

Majstrovi Gensovi mohol povedať: „Dnes to teda nie je veľmi perla! Pozrite, ako leje.“ Alebo: „Nechce sa mi odpovedať, dnes sa cítim celkom šťastne.“ Mohol povedať čokoľvek reálnejšie. Mních však povedal: „Eh… ,Vesmír je jasná perla, nemusím tomu intelektuálne rozumieť.‘ Je to správne? To ste mi povedali?“

Otázka: Mních teda nemal porozumenie, iba zopakoval, čo mu povedal majster?

Neuvedomil si, čo tá veta znamená. Rozumel tomu, čo mu majster povedal, ako vysvetleniu, podržal si to a potom to odovzdal späť. Neuvedomil si však, čo veta znamená, čo naozaj hovorí.

Otázka: Takže v podstate dostal odpoveď zle, však?

Eh… Musíme počkať ďalej v kapitole, aby sme videli, či ju dostal zle! (Smiech.) Zaujímavá otázka: dostal ju zle?

Tieto intelektuálne rozhovory sa ťažko chápu, preto majster opakoval tie isté slová. Mních im však stále nerozumel, iba odpovedal stále rovnakými slovami, tými istými slovami. Týmto spôsobom nie je priestor na porozumenie.

Áno. V angličtine máme ťažkosť, lebo „understand“ zvyčajne znamená intelektuálne porozumenie. Možno by bolo lepšie slovo „realise“, lebo naznačuje niečo hlbšie. Lepšie by možno bolo: „Mních rozumel odpovedi, ale neuvedomil si, čo znamená.“ Tieto preklady sú dosť ťažké.

Otázka: Áno, myslím, že tak. Uvedomiť si to vlastnou skúsenosťou.

Áno. Presne tak. A to je jediný spôsob, ako si môžeme čokoľvek uvedomiť. Nemôžeme si to uvedomiť, keď nám to povie niekto iný. Uvedomiť si to môžeme iba vtedy, keď nás to udrie do prsta a prst nám začne krvácať.

Otázka: Nemohlo by byť, že majster rozoznal niečo zo spôsobu, akým mních odpovedal? Existuje predsa tradícia jednoducho povedať to isté späť, ktorá sa v príbehoch kóanov, čo som čítal, niekedy javí ako celkom prijateľná a niekedy nie; možno to stojí len na akomsi intuitívnom pocite medzi nimi, keď majster rozpoznal, že práve povedané nie je úprimné. Nie je to v slovách, ale napríklad v spôsobe, akým boli povedané.

Všetko je v spôsobe, akým sa to povie. Ťažkosť pri čítaní príbehov kóanov je, že išlo o skutočné rozhovory. Musíme si nejako predstaviť týchto dvoch skutočných ľudí, ako sa rozprávajú. Tradícia hovoriť tú istú vec späť však podľa mňa nie je súčasťou skutočného buddhizmu. Tradícia kóanov sa rozvíjala veľmi rozdielnymi smermi a v jednom smerovaní sa ešte viac štylizovala. Mali štylizované kóany, kde majster povedal: „A, B, C, D, E,“ a žiak mal povedať: „D, E, F.“ Keby povedal: „D, E, F, G,“ majster by povedal: „Odíď. Príď zajtra.“ Túto tradíciu však neštudujeme. Nezaujíma nás taká stuhnutá hra. Čo však majster Gensa myslel, keď povedal, že „celý vesmír je jedna jasná perla“? O čom hovorí? To chce mních vedieť. Jeho otázka je úprimná, ale nerozumie.

Otázka: Pýtam sa však, či majstrova námietka spočíva iba v tom, že dostal rovnakú odpoveď späť? To by samo osebe nemuselo robiť odpoveď spornou, nesprávnou alebo diskutabilnou.

Vo svojej mysli môžete oddeliť dve veci — dostať tú istú odpoveď späť a vidieť pred sebou skutočného človeka. To je vo vašej mysli. V skutočnosti neexistuje situácia, v ktorej dostaneme odpoveď a nevidíme pred sebou človeka, alebo vidíme človeka a nedostaneme odpoveď. Je to tá istá vec! V skutočnosti odpoveď dáva skutočný človek v skutočnej situácii. Pri premýšľaní o minulosti môžeme povedať: „Mohlo to byť iba toto, alebo iba tamto?“ Je to nemožné. Bol tam skutočný človek, majster Gensa počul jeho odpoveď a videl jeho postoj, všetko spolu.

Myslím, že to je všetko, čo som sa snažil objasniť.

Dobre. Skončíme tu? Veľmi vám ďakujem.

(Koniec prednášky.)