Mike hovorí, že Dógenove spisy treba vykladať zo skutočnej skúsenosti tu a teraz, nie z predstáv o lepšom mieste

Unesení myšlienkami

Možno začnem tým, ako študovať Dógenove spisy či budhistické spisy tak, aby nás nezahltili slová a myšlienky.^[1]

V modernom svete máme sklon uprednostňovať myšlienky pred tým, čo máme pred sebou. V angličtine hovoríme, že sa necháme uniesť (carried away). A často sa necháme uniesť a nevšimneme si, kde sme.^[1]

Aj budhistické myšlienky nás môžu uniesť. Objavilo sa mnoho budhistických spisov, ktoré naznačujú, že existuje lepšie miesto alebo lepší život, než je tento. Rovnaké presvedčenie má aj kresťanstvo. A v tomto živote sa môžeme usilovať dosiahnuť tento lepší stav. Kresťanstvo to vysvetľuje tak, že sa staneme jedným s Bohom; bráhmanizmus učil, že sa môžeme stať jedným s Brahmanom. Dostať sa do dokonalého stavu je vo svetových náboženstvách veľmi bežnou myšlienkou a budhizmus nebol výnimkou. Dokonalé miesto nazývali nirvána a stav, keď ju človek dosiahne, satori, čiže osvietenie (enlightenment). Aj v Dógenových spisoch ten význam niekedy nájdeme, ak ho hľadáme. A môžeme snívať o lepšom mieste, než sú naše biedne životy plné ustavičných problémov.^[2][3]

Niet čo dosahovať niekde inde

Dógen však vo svojich spisoch trval na tom, že tento svet je jediný skutočný svet. Tento stav je jediný skutočný stav, toto miesto jediné skutočné miesto, tento čas jediný skutočný čas. Nie je teda čo dosiahnuť v zmysle dostať sa niekam inam. U Dógena tak máme to zvláštne vysvetlenie, že sa usilujeme dostať tam, kde už sme.^[3]

Študovať skúsenosť

Dógenove spisy boli napísané po japonsky a po čínsky pred osemsto rokmi, takže si význam musíme nájsť sami. Môžeme použiť svoj mozog, aby sme vyvodili, čo to znamená, alebo sa spýtať niekoho, o kom si myslíme, že ten význam pozná. Pri hľadaní významu je však jedna veľmi dôležitá vec a je dosť ťažká, pretože takmer celé naše vzdelanie spočíva v tom, že sa učíme informácie, ktoré nám dávajú ľudia zvonka: prijaté vedomosti. V škole vám nikto nepovie: premýšľajte o tomto a nájdite si význam sami.^[3][4]

Štúdium Dógenových spisov je však trochu iné. Keďže Dógen píše o tomto mieste, o tomto stave, o tomto čase, o tejto skúsenosti, musíme ich vykladať na základe tohto miesta, tohto času, tejto osoby, tohto stavu. Veľmi veľa ľudí si budhistickú literatúru vykladá na základe niečoho iného, čo čítali, alebo niečoho, čo počuli. Dógen niekedy hovorí, že nám pomôžu všetci bohovia na nebesiach, a niektorí ľudia si potom myslia: musím veriť v bohov na nebesiach. Alebo píše o veľmi pokojnom najvyššom stave a my si myslíme: existuje pokojný najvyšší stav, ktorý musím nájsť.^[4]

Dógen však v Shobogenzo mnohokrát píše, že máme študovať veci v skúsenosti. V japončine je to jedna fráza: študovať skúsenosť. Znie to trochu zvláštne, pretože štúdium zvyčajne znamená používať mozog a skúsenosť znamená niečo, čo sa deje v našom živote. Dógen však hovorí, že na to, aby sme porozumeli jeho spisom a budhizmu, musíme to, čo čítame, vykladať na základe vlastnej skutočnej skúsenosti v tomto svete, v tomto stave, v tomto čase, na tomto mieste.^[5]

Za obrazovku

Ale aj tak si nevdojak myslíme: hovorí o Buddhovi, a ja nie som Buddha; hovorí o najvyššom stave, a ja som v ňom nebol. A tak sa jeho spisom snažíme porozumieť na základe nejakej predstavy, niečoho, čo sme nezakúsili, a urobíme z nich duchovné spisy. Ale duchovné spisy to nie sú. Niekedy sú básnické, ale vždy sú realistické.^[5]

Ak jeho spisy vykladáme na základe vlastnej skutočnej skúsenosti tu a teraz, musíme sa pozrieť na seba: čo môže mať na mysli vo vzťahu k niečomu, čo som zakúsil? Hovorí, že zazen je brána k pokojnému šťastiu. Cítim sa pokojný alebo šťastný? Čo znamená pokojný a šťastný? Toto je štúdium v skúsenosti. Ale ak študujeme duchovným spôsobom, myslíme si: keď budem viac praktizovať, budem pokojný a šťastný. Potom stále niečo hľadáme. On však mnohokrát hovorí, že to, čo hľadáme, máme pred sebou.^[5]

Žiaľ, väčšina z nás má pred sebou televíznu obrazovku, obrazovku telefónu alebo sociálnu obrazovku. Svet vykladáme na základe spoločnosti, na základe učenia, ktoré sme dostali o tom, ako žiť v našej spoločnosti, v našej kultúre. Musíme nájsť cestu za obrazovku, za knihy, do tohto sveta tu a teraz. Je to veľmi, veľmi ťažké úsilie, ale veľmi dôležité úsilie. Dógen to nazýva jedinou veľkou úlohou.^[5][6]

Študovať s niekým, kto už študoval

Aj v anglickom preklade je Shobogenzo veľmi, veľmi ťažké. Ako ho študovať, je veľký problém, a neviem, aké je riešenie. Mojím riešením bolo, celkom náhodou, študovať v Japonsku u japonského učiteľa, ktorý študoval mnoho rokov, a veľmi pomaly objavovať skutočný význam. Ale je oveľa rýchlejšie študovať s niekým, kto už študoval a kto vykladal význam nie na základe nejakej predstavy, nie na základe nejakého krásneho stavu, ktorý treba dosiahnuť, ale na základe vlastnej skutočnej skúsenosti.^[6]

To nie je také ľahké. Ale našťastie to, čo vám teraz hovorím, vychádza z toho, čo Dógen napísal. Študovať pôvodné Dógenove spisy je veľká úloha. Ak to robiť nechcete, môžete študovať s niekým, kto to už urobil, a stáť na jeho pleciach. Nemali by sme však zabúdať, že Dógen nepíše o niečom, čo je niekde inde. Píše o tom, ako žiť. Ak počujeme jeden alebo dva dôležité princípy, napríklad tie, o ktorých som hovoril včera večer v Banskej Štiavnici, môžeme ich použiť na skúmanie vlastného života. To je možno to najlepšie, čo môžeme urobiť.^[6][7]

Konať celým sebou

Napríklad: každé konanie má vždy výsledok. Všetko, čo robíme, má výsledok, bez výnimky. Naše správanie je teda veľmi dôležité. Nehovorím, že máme byť dobrí; hovorím niečo iné. Jediné miesto, kde môžeme konať, je teraz, a musíme byť tu a teraz, aby sme konali naplno. Môžete vidieť veľa ľudí, ako idú po ulici, pozerajú do telefónov a vrážajú do iných ľudí.^[7]

Z budhistického hľadiska sú všetky tieto veci neúplným konaním. Budhizmus odporúča, aby sme konali úplne, nie napoly v hlave a napoly v realite. To je dosť ťažké. Moderný svet nás učí robiť viac vecí naraz a možno to niekedy aj musíme robiť. Ale kvalita celistvej skúsenosti je iná než kvalita čiastočnej skúsenosti: v umení, v hudbe, v športe, v živote. Toto teda môžete nájsť, keď čítate Dógena. Ale môžete to nájsť aj bez čítania Dógena, lebo som vám to práve povedal.^[7]

Byť v prítomnom okamihu

Roman: Keďže hovoríte, že by sme sa mali snažiť byť v prítomnom okamihu, nakoľko by sme mali byť kritickí sami k sebe, napríklad pokiaľ ide o minulé chyby? Mali by sme svoje chyby jednoducho ignorovať, alebo by sme sa nad nimi mali nejako zamyslieť? Lebo keď sa zamýšľame, nie sme v prítomnom okamihu.

Nechcel som povedať, že by sme mali byť v prítomnom okamihu. Chcel som povedať, že budhizmus učí, že byť v prítomnom okamihu znamená byť v realite, byť celý, byť prebudený, byť Buddhom, čo znamená prebudený. A keď sme v prítomnom okamihu, kvalita nášho konania je iná. Môžeme to zakúsiť. A ako celá civilizácia to môžeme pomaly objavovať.^[8]

Boris: Ako lekár mám skúsenosť, že ak nekonáme úplne a celostne, vznikajú choroby. Mnoho ľudí má problémy s trávením a myslím si, že črevo je spojené s myslením. Takže meditácia alebo zazen je, myslím, lekársky produkt.

Svet teda pomaly objavuje takéto jednoduché fakty. Keď sa pri večeri pozeráme na film, náš mozog robí jedno, naše ústa robia niečo iné a naše črevá sú zmätené. V modernom svete je však veľmi ťažké žiť takýto sen, stále v prítomnom okamihu. Len jesť, keď jeme. Musíme si teda všimnúť skutočnú situáciu a musíme sa problému vyhnúť alebo ho vyriešiť.^[9]

Význam dokonalého

Hovorí nám budhizmus, aby sme boli dokonalí? Chápem, čo je úplné konanie, čo je byť v prítomnom okamihu, aký to má prínos. Ale nedokážem to robiť. Musí teda existovať nejaký pokrok: sme stále lepší a lepší. Zvláštne je, že je to akýsi rozpor, dve protikladné veci, ktoré sedia vedľa seba.^[10]

Ak sa budeme usilovať o ideál dokonalého budhizmu, nikdy ho nenájdeme, pretože si vždy v mysli skladáme dokonalý obraz. Ale život nie je dokonalý tak, ako sú dokonalé naše predstavy. Keď teda Dógen píše o dokonalom, myslí tým dokonalý obraz, ktorý mám v mysli? Vždy konať dokonale, vždy byť v prítomnosti? Alebo tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou? A vždy tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou. To je význam dokonalého.^[11]

Nakoniec teda musíme zahodiť slová, našu krásnu predstavu o budhizme. Stále si postupne budujeme dokonalý obraz a musíme ho zahodiť a čeliť realite, znova a znova. A Dógen píše, že všetky naše chyby nás vedú k pravde. Hoci jeho spisy niekedy znejú veľmi krásne, vždy nás vracia späť k tomuto chaotickému neporiadku plnému problémov, ťažkostí. Malo by to byť inak. To je ono. Tu sme. Toto je život. Musíme s tým jednoducho žiť ďalej.^[12]

A zvláštnym spôsobom je to dokonalé. Nie dokonalé v tom zmysle. Dokonalé preto, že šálka kávy stojí na podlahe. Všetko je dokonalé. Všetko funguje dokonale. Nič nie je mimo rovnováhy. Sedíme na stoličke a stolička nás drží. Vyjde slnko a cítime teplo. Keď si teda všimneme, že svet je ako jasná perla, dokonalý taký, aký je, cítime akýsi pokojný pocit. Nie ten pokojný pocit, ktorý si predstavujeme: žiadna hádka, žiadny problém. Kde to je? Tu. Kedy to je? Teraz.^[12]

Roman: Prekročili sme čas.

Dokonalé.^[12]