Mike hovorí, že nemusíme poznať výsledok svojho úsilia, stačí ho vyvíjať, a že je rád, že nevytvára organizáciu

Nishijimove štyri hľadiská

Nishijima Roshi dúfal, že budhizmus založený na učení majstra Dógena môže zachrániť svet. Zdalo sa, že verí, že raz v budúcnosti všetci pochopia pravdy, ktoré Dógen učil.^[1]

Učil, že majster Dógen mal štyri hľadiská: idealistické hľadisko, materialistické hľadisko, realistické hľadisko a hľadisko založené na skutočnosti. Pre posledné dve je ťažké nájsť slovo. Tieto hľadiská objavil v Dógenových spisoch, a keď študoval svetové dejiny, videl tie isté štyri fázy vo vývoji sveta.^[1]

Od idealizmu k materializmu

Myslel si, že prvé civilizácie z čias Grékov boli idealistické. Grécka viera spočívala v dokonalosti ideí, ako v Platónovej filozofii o tieňoch na zadnej stene jaskyne: existuje svet dokonalej formy a my sa snažíme byť ako ten svet. Keď sa tieto presvedčenia stretli s kresťanstvom, presne do seba zapadli: Boh je dokonalý, my sa snažíme byť ako Boh, a ak sa veľmi snažíme, po smrti vstúpime do tohto dokonalého sveta. Skutočné životné podmienky boli veľmi biedne, ale ľudia si mohli tento dokonalý svet rozvíjať vo svojej mysli. Bola to veľmi duchovná doba, s nádhernými, vysoko sa týčiacimi kostolmi. Videl to teda ako prvú fázu, Dógenovo prvé hľadisko.^[1][2]

Potom niekoľko ľudí v Európe začalo svoje presvedčenia zakladať na tom, čo mohli vidieť a čoho sa mohli dotknúť: zrod vedeckého skúmania. Veľmi pomaly ľudia zistili, že fyzickým vysvetleniam sa dá uveriť oveľa ľahšie ako duchovným, a svet sa stal materialistickejším. Toto je Dógenovo druhé hľadisko.^[2][3]

Potom Nishijima Roshi videl, že moderná, veľmi silná viera v zákony vedy sa nezdá dostatočná. Niektorí ľudia zistili, že veriť len vede je bez srdca; je to príliš chladné, príliš mechanické. Posledných sto rokov videl ako akýsi boj medzi duchovným hľadiskom a idealistickým hľadiskom a materialistickým hľadiskom, najmä medzi západným svetom založeným na americkom idealizme a sovietskym systémom založeným na Marxových materialistických presvedčeniach. Myslel si, že budú proti sebe bojovať a potom niekto zvíťazí.^[3][4]

Akýsi sen

Ale keď sa v osemdesiatych rokoch zdalo, že sa komunistický systém rúca, myslel si, že je to akási syntéza oboch strán. Mal teda veľkú nádej, že svet vstúpi do novej fázy, realistickej fázy, v ktorej nebudú dominovať ani silné materialistické systémy, ani silné idealistické systémy. A myslel si, že to je to isté ako Dógenova tretia fáza. Jeho snom alebo nádejou bolo, že svet vstúpi do štvrtej fázy, v ktorej ľudia vstúpia do skutočnosti. Veľmi silno tomu veril.^[4]

A jeho študenti to považovali za dosť ťažké, pretože sme len malá skupina ľudí, ktorí praktizujú zazen. Pýtavali sme sa ho: Myslíte si, že v budúcnosti bude zazen praktizovať každý? A on odpovedával: Áno, myslím, že áno. Takže akýsi sen.^[4]

Ale zároveň je jeho analýza toku svetových dejín veľmi zaujímavá. Zdalo sa, že hovorí, že pravdy, ktoré budhizmus učí, by sa stali všeobecne známymi, a keďže sa tieto pravdy stanú všeobecne známymi, svet by sa uberal k budhizmu. Bol vždy veľmi optimistický: hoci máme veľa konfliktov a vojen medzi rôznymi náboženskými presvedčeniami, hovoril, že svet plynie k skutočnosti. Neviem, či sa jeho sen splní, alebo nie. Niektorí z jeho študentov učia a naše učenie vychádza z jeho chápania budhizmu, ktoré vychádzalo z Dógenovho učenia a z jeho analýzy svetových dejín. Sme malá skupina a veľa ľudí nechodí.^[4][5]

Šírenie bez budhizmu

Ale to, čo hovorí o tom, že sa budhizmus stáva všeobecne známym, je pravda, nie? Myslím tým veci ako všímavosť (mindfulness) a všetko možné z budhizmu, čo sa vkráda do bežného používania a praxe. Takže si myslím, že nie je ďaleko od pravdy. V istom zmysle sa učenie šíri aj bez budhizmu. Namiesto šírenia rôznych náboženstiev tu máme šírenie futbalu, ktorý ľuďom možno prospieva viac ako niektoré náboženstvá, pretože v jadre, keď kopnete do lopty, je lepšie byť v peknom stave prajñā.^[5]

Kvôli mnohým konfliktom začíname chápať, že je lepšie nebojovať, že namiesto boja je možné vyjednávať. Niekedy to funguje. Takže sa pomaly učíme. Takže zvláštnym spôsobom, hoci nie celkom jasne, sa zdá, že svet smeruje k Nishijimovmu snu.^[5]

Nishijimovo úsilie

Nikdy sa nesnažil vytvoriť veľkú organizáciu. No, raz áno, ale to… Vo všeobecnosti sa nikdy nesnažil vytvoriť veľkú ani silnú organizáciu. Robil, čo mohol, a ľudia prichádzali na jeho semináre a sesshiny z mnohých krajín a zase odchádzali. A nie je možné poznať výsledok jeho úsilia. Do Británie som sa vrátil v roku 2000 a o 14 rokov neskôr som na Slovensku a netuším, aký je výsledok môjho úsilia. A nie je nutné poznať výsledok nášho úsilia. Ale len vyvíjať úsilie.^[6]

Voľná organizácia

Takže podľa môjho názoru nepotrebujeme budovať veľkú skupinu, štruktúru, hierarchiu; Nishijima bol vždy učiteľom, ale nikdy nevytvoril hierarchiu. Takto som postupoval a za 14 rokov niečo vyrástlo, v Českej republike aj tu. Všetci vyvíjali úsilie. Mám pocit, že je lepšie, keď niečo rastie prirodzene, než keď sa to vytvára zámerne. To je len môj osobný pocit. Takže keď vyvíjame úsilie, ľudia možno prídu, možno neprídu. To nevadí. Na Nishijimových retreatoch sme niekedy mali len päť alebo šesť ľudí, niekedy štyridsaťpäť, štyridsaťšesť: nebolo to stále väčšie a väčšie, ale išlo to hore-dole. Neviem prečo.^[6]

Pri takejto veľmi voľnej organizácii je pre nových ľudí dosť ťažké nadchnúť sa. Chcú vedieť, do akej skupiny vstupujú. Neviem, ako tento problém vyriešiť. Myslím, že je na každom, aby našiel riešenie.^[6]

Ale osobne som veľmi rád, že nevytváram organizáciu, pretože je to pre mňa jednoduchšie: pokračujem podobným spôsobom ako Nishijima. Nikdy sa nesnažil ľudí prilákať; kvôli niektorým veciam, ktoré povedal, ľudia odišli. A teraz sú po celom svete ľudia, ktorí u neho študovali, a tu a tam sú skupiny ako naša. Keby sme mali štruktúru a kurzy a vyberali vyššie poplatky, mohli by sme získať oveľa viac ľudí. Ale moja predstava taká nie je. Moja predstava je teda skôr lenivá.^[7]

Takže ak by ste chceli chodiť do skupiny a spolu praktizovať, je to skvelé. Môžete vyvíjať vlastné úsilie a niečo sa stane. Susanna založila skupinu, takže vaša skupina niekam smeruje. Ale v mojom prípade som nikdy neplánoval, kam idem, a zistil som, že to nie je až také nutné. Toto je len môj osobný pohľad.^[7]

Nebažiť po ničom

Otázka: Čítal som citát od Sawakiho: Nebažiť (covet) po ničom je najväčší dar, aký môžeš dať vesmíru. Čo to znamená?

Covet: chcieť získať. Ak nič nechcete, je to príjemná situácia. Ak chcete niečo získať, vzniká nerovnováha, pretože chcieť získať je akýsi pocit. Takže niekedy, keď niečo veľmi chceme získať, je to rušivé. Minulý týždeň som si chcel zaobstarať kajak, takže na to stále myslím. Takže počkám, kým to prestanem chcieť, čo je príjemnejšie.^[8]

Pavel: Myslím si, že tieto citáty sú dosť zavádzajúce, pretože ľudia si ich niekedy vykladajú tak, že nie je čo robiť, len akési pasívne správanie. V chápaní týchto citátov musíme nájsť nejakú rovnováhu.

Áno. Problém so slovami je, že nikdy neopíšu situáciu. Kodo Sawaki hovoril v Japonsku vo veľmi materialistickej dobe. Veľa ľudí chcelo získavať veci a v budhizme chceli získať pokoj a šťastie. Takže niekedy nás to, že chceme niečo získať, ruší. Ale neexistuje pokyn, aby sme to nerobili. Vo svojom citáte nehovorí: Nebaž. Hovorí len: Nebažiť je veľmi pekné.^[9]

Otázka: Je v poriadku mať zámer niečo urobiť. Ale niečo iné je túžba, kde už je nejaká emocionálna väzba, závislosť na výsledku. Zámer je v poriadku.

Áno, tomu sa nevyhneme.^[9]

Budhizmus nie je firma

Je veľmi ťažké o veciach hovoriť. Nechcem tým naznačiť, že by sme nemali mať žiadny zámer niečo robiť. Ale chcel by som naznačiť, že niektoré veci rastú prirodzene. Súčasťou toho prirodzeného procesu je priťahovať niečo k sebe, odtláčať niečo od seba a hľadať si vlastnú cestu. Nemyslím tým, že si len prenajmete miestnosť a budete v nej sedieť.^[11]

Dogen Sangha začala s Nishijimom Roshim. Raz to skúsil: keď bol už veľmi starý, pokúsil sa vytvoriť Dogen Sangha International, a nevyšlo to. Chcem tým len naznačiť, že s budhizmom to nie je ako s predajom sušienok. Ak upečiete sušienky, ktoré sú veľmi chutné, môžete im robiť reklamu, ľudia si ich kúpia, upečiete ďalšie, potom postavíte veľkú továreň, potom továreň v inej krajine. Dógenovo učenie také nie je. Sám Dógen sa presťahoval z veľmi rušného mesta zvaného Kyoto na veľmi odľahlé miesto v horách.^[11]

Keď teda vyvíjame úsilie, keď praktizujeme, niečo sa stane. Nie je to ako budovať firmu, organizáciu. Samozrejme, organizácia je potrebná, ale je to niečo iné. Nemôžeme žiť bez zámeru. Nemôžeme žiť bez plánovania, bez túžby, bez myslenia, bez robenia chýb. Taký je život.^[11]

Meniť svet

Pavel: Myslím, že je to celkom jednoduché. S úsilím alebo so sústredením to rastie. Ak prestanete vyvíjať úsilie, tak to možno prežije, a možno nie.

Áno. A vyvíjať úsilie pre budhizmus je veľmi skvelé. Zvyčajne si myslíme, že robiť malé veci nie je nič skvelé, ale nie je to pravda. Robiť jednoduché veci je niekedy veľmi skvelé. Nikdy nevieme, aký bude výsledok, keď robíme niečo veľmi jednoduché s veľkým úsilím. Takže keď robíme jednoduché veci, aby sme vykonávali budhistickú činnosť, môžeme si myslieť, že meníme svet.^[12]