Mike nepoužíva budhizmus na riešenie svojich problémov a hovorí, že zazen sa môže stať únikom namiesto útočiska

Pomohol mi budhizmus?

Roman ma požiadal, aby som hovoril o tom, ako mi budhizmus pomohol v ťažkých okolnostiach môjho života. Je to veľmi zaujímavá otázka, ale zaujímavá môže byť aj odpoveď. Myslím, že mi vôbec nepomohol, a vysvetlím prečo. Keď sa dostanem do ťažkých okolností, na budhizmus úplne zabudnem. Som do tých okolností úplne ponorený a musím sa s nimi vyrovnať zo svojho vlastného charakteru.^[1]

Žil som v Japonsku 25 rokov a všimol som si, že Japonci majú budhistické návyky, ale nie sú si toho vedomí. V budhizme je predpis: nehnevaj sa. Samozrejme, ľudia sa v Japonsku hnevajú, ale existuje akési spoločné porozumenie, že keď sa nahneváme, je to, akoby sme do krvi vypustili jed, takže sa tomu vyhýbajú. Myslím, že to pochádza z budhistického učenia.^[1]

Možno aj ja mám budhistické návyky bez toho, aby som o tom vedel. Myslím, že mám. Určite som teraz iný, než keď som bol mladší, ale je pre mňa ťažké vedieť, nakoľko iný. Je ten rozdiel spôsobený budhizmom? Ale nikdy sa nesnažím používať budhizmus na riešenie svojich problémov. Asi pred dvadsiatimi rokmi sme sa s Yoko veľmi pohádali a pomyslel som si: Budem sedieť v zazene, to ten problém vyrieši. Tak som sedel v zazene, veľmi prísne a nahnevane. Ale nič to nevyriešilo. Myslím, že po mne niečím hodila. Pretože to bol únik.^[2]

Môžeme používať budhizmus a myšlienky rovnováhy v zazene, aby sme unikli zo svojich životov, zo svojho skutočného problému. Myslím, že ak používate zazen takto, je možné všimnúť si, že je to akýsi únik. Samozrejme, ak ste nahnevaní a potom sa cítite rozrušení, sedenie v zazene vám môže pomôcť upokojiť sa. Ale sedieť v zazene nahnevane nefunguje.^[2]

Čo myslel môj učiteľ

Môj učiteľ, Nishijima Roshi, asi pred tridsiatimi rokmi povedal, že všetko, čo v našom živote potrebujeme, je zazen, a že ak budeme cvičiť zazen, vyrieši to všetky naše problémy. Mal som asi 35 rokov a veril som tomu. Pamätám si, ako som sedel v zazene s migrénami a dúfal, že pominú, ale zvyčajne som musel ísť do postele. Myslel som si tiež, že ak budeme cvičiť zazen, nikdy neochorieme. A potom, asi v roku 1985, Nishijima Roshi veľmi ochorel. Takže to nezabráni tomu, aby ste ochoreli.^[3]

Jeho choroba bola vedľajším účinkom nejakého lieku, ktorý užíval na dnu, a dnu mal preto, že keď bol mladší, pil príliš veľa. Potom som začal premýšľať o tom, čo povedal o zazene. A uvedomil som si, že nemyslel, že zazen má akýsi magický účinok, ale jednoducho to, že ak budete cvičiť zazen, môžete zostať zdraví. V mojom živote to platí. Zdá sa, že cvičenie zazenu každý deň ma, myslím, udržiava vo forme.^[3][4]

Boris: Mám rovnakú skúsenosť s Kaisenom, ako ste hovorili o Nishijimovi: že zazen pomáha snáď pri všetkých problémoch, alebo aj pri zdraví.

Ale myslím, že som to nepochopil správne. Myslím, že v Japonsku je zvyk, že učitelia majú byť silní: Deshimaru, samuraj. Môj učiteľ taký nebol, ale keď niečo povedal, bolo to veľmi priame: ak budete cvičiť zazen, všetky vaše problémy sa vyriešia. A ja som tomu rozumel presne podľa jeho slov, ale on to tak nemyslel. Nežil tak.^[8]

Mike Cross, ktorý prekladal Shobogenzo s Nishijimom Roshim, mal tiež rovnaké nepochopenie. Nishijima Roshi zvykol hovoriť: seď vzpriamene a zatiahni bradu. Mike Cross si teda pomyslel: keď to budem robiť veľa, budem lepší. Takto sedel niekoľko rokov a samozrejme z toho bol veľmi napätý. Potom študoval Alexanderovu techniku a povedali mu: uvoľni sa. A uvedomil si, aký bol napätý a aké idealistické bolo jeho chápanie. Takže môj problém bol, že som to, čo povedal Nishijima Roshi, chápal idealisticky. Cvičíš zazen a nemáš žiadnu chorobu, žiadne problémy. Je to šialené. Myslím, že je to akýsi proces štúdia budhizmu.^[8]

Nishijima Roshi sedel vzpriamene, ale nie strnulo. A je to muž svojej doby, Japonec narodený v roku 1919. Hoci zvykol hovoriť, že muži a ženy sú si rovní, niekedy mal japonský zvyk zaobchádzať so ženami ako so sluhami. Nie vždy. Takže sme ľudia svojej doby.^[9]

Používať zazen na únik

Či cvičenie zazenu vyriešilo moje problémy, alebo nie, neviem. Možno to vynieslo moje problémy z vnútra na povrch. Učil som zazen v Bristole takmer desať rokov, keď som stretol svoju súčasnú partnerku Lisu. Je to umelkyňa s veľmi odlišným charakterom a štýlom života, než mám ja, a prvých pár rokov sme mali veľmi ťažký vzťah. Jedna vec, ktorú som si uvedomil a od nej sa naučil, je, že som používal zazen ako alternatívu k plnšiemu životu.^[4]

Svoj život som zakladal na akejsi rutine. Do istej miery som tú rutinu používal na to, aby som unikol pred možnosťou…^[4]

Účastník: Zmeny.

Ak učíte budhizmus a praktizujete budhizmus, neustále si posilňujete to, čo hovoríte. Takže sa to môže stať akýmsi strnulým. Myslím, že som to robil. Ale Lisin život je chaotickejší, čo som chcel odmietnuť. Pretože môj zvyčajný život založený na mojom učení sa stal akýmsi plášťom alebo krytom, ochranou.^[4]

Takže si uvedomujem, že môžeme používať budhizmus ako únik, a ja som to robil. Používal som zazen ako únik, a nie ako útočisko. Ten rozdiel medzi únikom a útočiskom je jemný. Takže, aby som odpovedal na Romanovu pôvodnú otázku: ako mi budhizmus pomohol s mojím problémom? Myslím, že moje problémy pomáhajú mne s budhizmom viac.^[5]

Otázka: Mohli by ste nám dať príklad, ako ste sa zmenili, keď ste stretli Lisu?

Ó, vlastne neviem. Keď som bol na začiatku v Bristole, bol som prísnejší. Nepovedal by som „prísny“. Povedal by som „sústredený“. Ale teraz som menej sústredený.^[6]

Otázka: Zmenili ste trochu svoju dennú rutinu?

Samozrejme, moja denná rutina sa zmenila, keď žijem s iným človekom. Ale myslím, že vzťahy medzi pármi, muž a žena, alebo muž a muž, žena a žena, obsahujú mužský prvok a ženský prvok. To neznamená, že žena je celá ženská a muž je celý mužský. Charakteristické mužské prvky sú konzervatívne, odpor voči zmene; ženské prvky zahŕňajú schopnosť pomáhať druhým rozvíjať sa. Máme oboje. Ale vo väčšine vzťahov je polarita. Muž nechápe, že žena sa ho snaží zmeniť pre jeho dobro, takže odporuje. Podľa mojej skúsenosti je to bežná situácia, a aj pre mňa. Takže teraz niekedy robím, čo mi povedia. Ale niekedy teraz vidím múdrosť v ženskom. Nemyslím tým ženu, myslím tým ženské. Ale ženské vám chce pomôcť a rozvíjať vás.^[6]

Pravdy, ktoré sú všade

Uvedomujem si, že učenie budhizmu nepatrí budhizmu. Veľmi jasne. Takže skupiny, ktoré si myslia, že majú nejaké zvláštne učenie, nejaké zvláštne postavenie v spoločnosti, nejakú zvláštnu morálnu prednosť, myslím, že poškodzujú budhizmus, alebo poškodzujú pravdu.^[5]

Myslím, že pri všetkých druhoch učenia je tendencia udržať si učenie ako moje alebo ako patriace mojej skupine. Ak to učiteľ robí, môže vyšplhať na vrchol skupiny. Ale ak to prestane držať pre seba, môže spadnúť. Takže učitelia majú tendenciu chcieť si niečo ponechať: sme zvláštni. Ale nie je to pravda. Je to dosť škodlivé.^[6]

Robert: Myslím, že Dogen Sangha ako skupina je dosť zvláštna medzi inými budhistickými skupinami.

Dobre. Ale pravdu vidíme iba medzi protikladmi. Pravdy, ktoré budhistickí učitelia učili od dávnych čias, sa objavujú všade. Takže budhistickí učitelia sa snažia poukázať na pravdy, ktoré sú všade, nie učiť pravdu, ktorú nikto nepozná, ale poukázať na pravdu, ktorú všetci máme. Už ju máme. Vždy sme ju mali. Vždy ju budeme mať. To je môj názor.^[6]

Prečo pokračujem v praxi

Robert: Mike, mysleli ste si, že budhizmus vám nepomáha pri vašich problémoch? A keby ste nám mohli povedať, prečo praktizujete budhizmus?

Nehovorím, že mi budhizmus s mojím problémom nepomohol. Neviem, či mi pomohol, lebo keď som do problému zapletený, vôbec nemyslím na budhizmus. Ale môže to byť vo mne. Prečo pokračujem v budhizme? Jeden dôvod je, že rád cvičím zazen. Zazen mi dáva akýsi základ alebo pôdu. A udržiava ma zdravého. Verím v podstatné myšlienky: príčina a následok sú absolútne; prítomný čas je jediná skutočnosť. Viem, že to, čo hovoria budhistické predpisy, je celkom pravda. Hoci sa nesnažím silno dodržiavať predpisy, myslím, že za niekoľko rokov predpisy nasledujú mňa. Takže predpokladám, že som sa zmenil. Tak v tom pokračujem. Ale nie tak sústredene ako, povedzme, pred desiatimi rokmi.^[10]

Z druhej strany

Roman: Nemohlo by to byť aj opačne? Môj život bol veľmi chaotický: chodil som spať o piatej a bral som drogy. Podľa mojej skúsenosti mi zazen pomáha vrátiť sa k nejakému poriadku a k nejakej jednoduchosti. Pripúšťate, že by to mohlo byť aj naopak?

Áno, hovorím vám svoju skúsenosť. Ja som nebral drogy a nebol som neporiadny. Vždy som bol dosť upätý, presný opak.^[11]

Roman: Takže dvaja rozdielni ľudia môžu dospieť k niečomu podobnému.

Keď nad tým porozmýšľame, môžete to tak povedať. Myslím, že ako pri každej skúsenosti, keď cvičíte zazen, naučíte sa z neho niečo. V mojom prípade nekričím tak veľmi na iných vodičov, ak pravidelne cvičím zazen. Ale myslím, že je to čisto preto, že sa učím nechať prerušenia prejsť, tak ako sa to robí v zazene. Je to to isté, keď idem k zubárovi. Vidím, ako sa na mňa blíži s tou vŕtačkou, spomeniem si na svoje skúsenosti zo zazenu a to mi pomáha nechať bolesť a strach odísť.^[12]

Ospalosť v zazene

Otázka: Pri zazene som veľmi ospalý. Je to zlé? Je to dobré? Čo s tým robiť?

Je to fakt. Nie je to dobré ani zlé, ale ak sme ospalí, zvyčajne na to je dôvod. Často potrebujeme ísť spať, a aj keď sa pokúsime sedieť v zazene, ak potrebujeme spať, nezbavíme sa ospalého pocitu. Takže môže byť lepšie ísť spať. Na druhej strane, niekedy sme ospalí, ak potláčame nejakú emóciu. Môžete sa rozhodnúť, či budete pokračovať v sedení so svojou ospalosťou, alebo vstanete a pôjdete si pospať.^[12]

Niekedy som pri sedení veľmi, veľmi ospalý, skoro ako po droge. Neviem prečo. Ale mne je to ľahšie. Myslím, že môj život nie je taký rušný. Ale myslím, že ak máme veľmi stresujúci, rušný život a potom prídeme na sesshin, trvá nejaký čas, kým z nás vyjde stres, rušnosť a únava. V japončine hovoria, že únava vychádza von, čo je pekný výraz. Ale jednoduchá odpoveď je: ak ste veľmi, veľmi, veľmi ospalí, choďte spať.^[13]

A koniec všetkého nášho skúmania bude v tom, že dorazíme tam, kde sme začali, a spoznáme to miesto prvýkrát.^[13]

Myslím, že to je veľmi pekné.^[13]