Mike hovorí, že prajñā nie je ani duchovná, ani fyzická sila, ale prirodzený stav pred myslením, keď myseľ a telo nie sú oddelené

Pred intelektuálnym myslením

Dnes popoludní chcem hovoriť o význame prajñā. Čo je prajñā? Odkiaľ pochádza? Mnohé budhistické skupiny, ktoré poznám, recitujú Maha Prajñā Paramita Sutra, ktorá je v japončine známa ako Hannya Shingyo. Je chválou prajñā. Maha znamená veľký. Paramita, prax, sútra: v angličtine to znamená prax veľkej prajñā, ktorú ľudia často prekladajú ako múdrosť. Ale rozmýšľam, čo vlastne znamená múdrosť.^[1]

Ak sa pozrieme na sanskrtské slovo prajñā, skladá sa z predpony pra a príčastia jnana. Pra znamená pred a jnana znamená intelektuálne myslenie. Prajñā teda znamená pred intelektuálnym myslením. Naznačuje niečo, čo je pred myslením, čosi ako intuíciu. Ale čo je intuícia? Niekto napísal sútru, ktorá intuíciu velebí: Hannya Shingyo.^[1]

Ale ak si tú sútru prečítate, v skutočnosti hovorí o niečom, čo súvisí so zazenom. Sútre, ktorú recitujeme, chýba úvod a chýba jej aj záver. Úvod však opisuje sesshin, ktorý Gautama Buddha viedol na Supom vrchu. Buddha, Šáriputra a Avalokitéšvara sú na sesshine a práve skončili praktizovať niečo, čo sa volá Prajñā Paramita, prax múdrosti. Avalokitéšvara sa pýta Šáriputru: Ako mám vysvetliť stav v praxi múdrosti mladým ľuďom, ktorí by ju možno chceli praktizovať? A potom Šáriputra vysvetľuje, ako chce ten stav opísať. Tu sa začína sútra, ktorú recitujeme.^[2]

Sútra akoby hovorila, že stav prajñā paramita je bez všetkého, stav, v ktorom oči, uši, nos, ústa a tak ďalej, to všetko prestáva existovať. V skutočnosti sa však snaží opísať pokojný stav v zazene, keď prestaneme myslieť na svet. Prestaneme rozlišovať. Prestaneme v mozgu používať slová a pojmy na to, aby sme si vykladali svet. Tento stav sa nazýva prajñā. Zdá sa teda, že prax múdrosti je prax zazenu alebo prax dhjány, meditácie.^[2]

Stav bez pojmov

Čo je však to, čo zo zazenu získavame a čo môžeme nazvať prajñā, múdrosťou alebo intuíciou? Dostávame sa do kontaktu s nejakou vyššou mocou, ktorá nám dáva osobitné poznanie? Alebo je to niečo v nás? Je dosť ťažké to opísať. V modernom svete by sme si zvyčajne mysleli, že stav bez akýchkoľvek pojmov je hlúpy stav, pretože naše spoločnosti a naša civilizácia sú založené na intelektuálnom poznaní, myšlienkach a pojmoch.^[3]

Naše spoločnosti si cenia myšlienky, ktoré nazývame princípy. Princípy sú myšlienky natoľko silné, že im veríme. Stojí za to pre ne zomrieť aj pre ne žiť. Preto nás učia, aby sme sa držali svojich princípov. Ale stav pred myslením princípy neobsahuje. To znie veľmi nebezpečne. Čo môže robiť človek oslobodený od myšlienok, pojmov a princípov? Nebol by žiadny smer, žiadna morálka, žiadne správne a nesprávne, nič, čo by nám povedalo, ktorým smerom ísť.^[3]

Ale budhizmus si tento stav cení, chválili ho učitelia minulosti, a my nevieme, čo to je, ani ako môže byť hodnotný.^[4]

Myseľ a telo

Aby sme pochopili hodnotu stavu prajñā, musíme si predstaviť, aké je to nemať myseľ oddelenú od tela. Musíme si to predstaviť, lebo o tom nemôžeme premýšľať. Zvyčajne máme pocit, že tu som ja, moje vedomie, ktoré sedí v mojom tele a ovláda ho: poď sem, choď tam. Moje vedomie je ako akési riadiace centrum. Znie to dobre. Niekedy však naše telo urobí niečo, čo sme mu neprikázali.^[4]

V modernom výskume umelej inteligencie si niektorí výskumníci všímajú, že model ľudského mozgu ako akéhosi riadiaceho centra nemusí byť pravdivý, kvôli istým problémom s tým, ako dlho trvá, kým signály prejdú nervami. No, budhistickí učitelia už od dávnych čias trvajú na tom, že neexistuje žiadne riadiace centrum oddelené od tela. Existuje jedno celé telo-myseľ. To je ústredné presvedčenie budhistického učenia. Ľudia sa však stali veľmi zručnými v oddeľovaní svojich mentálnych schopností od fyzických, alebo skôr v presvedčení, že sú to dve odlišné veci.^[4]

Pokyny od Boha

V priebehu storočí vzniklo mnoho teórií o tom, kde je myseľ. Veľké náboženstvá naznačovali, že existuje akási nefyzická moc, s ktorou prichádzame do kontaktu a ktorá sa zvyčajne nazýva Boh. Ak prídeme do kontaktu s Bohom, môžeme dostať pekné pokyny, ako ovládať svoje telo. Volá sa to modlitba. Prosím, všemohúci, abstraktný Bože.^[5]

Bohužiaľ, niekedy sa v komunikácii niečo pokazí a ľudia, ktorí sa snažia dostať pokyny, robia veľmi strašné veci, zabíjajú ľudí. Takže pre mňa nedáva zmysel táto viera, že existuje akási duchovná sila mimo sveta, ktorá nám povie, čo máme robiť. Tomu sa hovorí spiritualizmus alebo idealizmus. Spôsob, akým žijeme, zakladáme na duchovnom poznaní alebo na myšlienkach, pojmoch či princípoch, ktoré sú pravdivé. Namiesto toho som sa od budhistických učiteľov naučil, že ak prestanem oddeľovať svoje mentálne od svojho duchovného, ak si dovolím stať sa celistvým, potom môžem jednoducho robiť to, čo je prirodzené.^[5]

Prirodzený stav

Je dosť ťažké to pochopiť, pretože pevne veríme, že skôr než niečo urobíme, musíme myslieť. Preto je ťažké si čo i len predstaviť stav, v ktorom sú naše myslenie a naše fyzické telo jedno. Nemyslíme a potom robíme, ale myslíme-robíme, alebo robíme-myslíme, a aké to asi musí byť? Stav prajñā, pred myslením, je práve tento stav. Nepochádza odnikiaľ. Existuje už predtým, než sa vycvičíme veriť, že musíme premýšľať o tom, čo robíme, a potom to urobiť.^[6]

Možno ho vidíme u bábätiek alebo u zvierat. Možno ho dokážeme vycítiť, keď sme blízko nich: prirodzenosť, slobodu žiť svoj život bez toho, aby sme pred konaním premýšľali. Toto je význam prajñā. Nie je to duchovná sila. Nie je to fyzická sila. Je to prirodzený stav živých bytostí, keď neoddeľujú svoju mentálnu oblasť od fyzickej oblasti.^[6]

Keď sedíme v zazene, opúšťame svoje mentálne myšlienky a sústreďujeme sa na svoje telo, sme v stave prajñā, niekedy nie nadlho, lebo myšlienky sa vracajú. Ale z času na čas v zazene vstúpime do stavu celistvosti, do stavu bez pojmov, myšlienok či princípov, bez správneho a nesprávneho, bez dobrého a zlého. Len stav bytia. Je to stav, ktorý budhizmus ctí, lebo má svoju vlastnú múdrosť.^[6]

Keď ja nemá kontrolu

Ale je pre nás také ťažké dôverovať tomu, že naše vlastné konanie môže byť správne. Veľkú časť života premýšľame, či bolo naše konanie nesprávne alebo správne. Prastaré učenia budhizmu hovoria: vráťte sa do stavu prajñā, vráťte sa do stavu pred tým, než sa narodili naši rodičia. To je zvláštny výraz. A potom môžeme robiť, čo chceme. Je veľmi ťažké tomu dôverovať, veľmi ťažké.^[6][7]

Ale niekedy, keď je situácia veľmi nebezpečná alebo veľmi naliehavá, skôr než stihneme myslieť, konáme. A potom si často dodatočne pomyslíme: Ach, to som urobil ja? Lebo sme si tak zvykli, že to ja má kontrolu. Ak to ja nemá kontrolu, cítime sa veľmi, veľmi zraniteľní, ale to môže byť ilúzia. Prajñā nemá žiadne ja. Neznamená to, že človek zmizne.^[7]

Príklad golfu

Roman: Pri dynamických športoch ako lyžovanie alebo kajak nemáme čas premýšľať a sme jednoducho prirodzení. Ale golf znamená stáť, mať veľa času na premýšľanie a potom niečo urobiť. Väčšina golfistov, aj tí najlepší, má obrovský problém s mysľou. Cítime strach, veľa premýšľame a oddeľujeme myseľ a telo.^[8]

Ale nie je to preto, že golf je vo svojej podstate súťažný? Sám by si golf hrať nešiel, však?^[9]

Roman: Áno, niektorí ľudia áno. Súťažia sami so sebou. Ja hrám väčšinou sám.

Myslím si, že kajak, horolezectvo, teda iné, prirodzenejšie, normálne športy, sú niečo, čo robíš prirodzene, zatiaľ čo golf je súťažný šport.^[9]

Roman: Dám ti príklad rozdielu medzi tým, keď pred konaním nepremýšľaš, a keď premýšľaš. Keď sa zo všetkých síl snažím dobre švihnúť, zvyčajne to pokazím. Keď chcem len presunúť svoje loptičky späť tam, kde som začal, prestanem premýšľať o tom, ako to urobiť, a všetky loptičky letia dokonale. Je to preto, že sa nesnažím.

Golf ťa učí prajñā.^[9]

Pravdy, ktoré sú všade

Takže by som chcel zopakovať a trvať na tom, že pravdy budhizmu nepatria budhistom. Toto je veľmi dôležité. Väčšina náboženstiev alebo učení si učenia nárokuje ako svoje vlastné a to oddeľuje bežných ľudí od výnimočných. Ale to je omyl, alebo blud. Pravdy budhizmu sú všade. Môže ich objaviť niekto, kto nikdy nepočul slovo Buddha. Môže ich praktizovať niekto, kto o budhizme nikdy nepočul. Ale budhistické učenia tieto poznatky predložili, aby nám pomohli žiť. Ak praktizujete zazen priveľa, máte problémy s telom. Ak hráte golf priveľa, máte problémy s lakťami.^[9]

Dôvera

Boris: Ak poznáš stav prajñā, tak priestor, v ktorom sa pohybuješ, je niekedy dosť veľký. Povedal si, že konáš skôr, než myslíš, ale niekedy je to veľmi zvláštne. Kam ideš? A nebojíš sa toho niekedy?

Nie, nie.^[10]

Roman: Dôveruješ?

Dôvera. Áno. Takže tá dôvera sa rozvíja v priebehu rokov. Napríklad každý má iný charakter. Keď sme mladí, často máme pocit, že náš charakter by mal byť taký istý ako charakter ostatných, a tak sa potrebujeme zmeniť, aby sme medzi ostatných zapadli. Niekedy je však náš charakter príliš silný a snaha zapadnúť do spoločnosti je veľmi bolestivá. Preto je niekedy dosť ťažké nájsť v sebe dôveru, že môžeme byť sami sebou. Nájsť samých seba si vyžaduje dôveru v to, že to, čo sa nám naozaj páči, je v poriadku. Zvyčajne máme pocit, že to, čo sa nám naozaj, potajomky páči, nie je celkom v poriadku.^[10]