Čítanie Dógena zo skúsenosti

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Mike: Zdravím vás všetkých, vitajte v Dogen Sangha show s Romanom a so mnou. Začnime našu show, Dógen Sunday... ...túto časť môžete pri strihu vynechať.

Mike: Dobre. Mám niekoľko tém, o ktorých chcem hovoriť, a ľudia nejaké navrhli. Roman navrhol tri témy. Prvá je výklad Genjo-koanu, jednej z esejí majstra Dógena v Shobogenzo.

Druhá je, ako študovať Dógenove spisy tak, aby nás nezahltili slová a myšlienky. Tretia je, ako mi budhizmus pomohol v najťažších životných situáciách. To sú tri a potom Robert navrhol ďalšie témy. Napríklad význam prajñā a to, či je prajñā niečo, s čím sa stretávame vo svojom vnútri, alebo niečo mimo nás. A vzťah medzi duchovnými vecami a tým, čo učím. Máme teda o čom hovoriť počas najbližších dní. Rozmýšľam, čím je najlepšie začať. Možno začnem druhou témou: ako študovať Dógenove spisy či budhistické spisy tak, aby nás nezahltili slová a myšlienky. Začnime teda tým.

V modernom svete máme sklon uprednostňovať myšlienky pred tým, čo máme pred sebou. Preto je niekedy ťažké oddeliť myšlienky v našich hlavách od toho, kde sa práve teraz naozaj nachádzame. V angličtine hovoríme, že sa necháme uniesť (carried away).

Roman: Je to stejný, podobný výraz?

Mike: Áno, áno. A často sa necháme uniesť a nevšimneme si, kde sme.

Aj budhistické myšlienky nás môžu uniesť. Najmä niektoré budhistické spisy v nás vyvolávajú veľmi, veľmi optimistický pocit. Typické je, že za stovky rokov, odkedy budhizmus vznikol, sa objavilo mnoho spisov, ktoré naznačujú, že existuje lepšie miesto alebo lepší život, než je tento. Rovnaké presvedčenie má aj kresťanstvo: existuje lepšie miesto, než je toto.

A v tomto živote sa môžeme usilovať dosiahnuť tento lepší život či tento lepší stav. Kresťanstvo to vysvetľuje tak, že sa staneme jedným s Bohom. V starovekej Indii bráhmanské... ako sa volá bráhmanské náboženstvo?

Účastník: Bráhmanizmus.

Mike: Bráhmanizmus. Bráhmanizmus učil, že sa môžeme stať jedným s Brahmanom. Alebo že v sebe máme malého niekoho, kto sa volá átman, a vo vesmíre je veľká bytosť, ktorá sa volá Átman, a my môžeme svoj malý átman zjednotiť s tým väčším átmanom. Táto téma, stať sa jedným s dokonalou bytosťou alebo sa dostať do dokonalého stavu, je teda vo svetových náboženstvách veľmi bežnou myšlienkou.

A budhizmus nebol výnimkou. Starí budhisti mali na opis tohto dokonalého stavu jedno slovo. Dokonalé miesto nazývali nirvána a stav, keď človek nirvánu dosiahne, nazývali po japonsky satori, po anglicky osvietenie (enlightenment).

Táto téma sa tiahne všetkými budhistickými spismi. Aj v Dógenových spisoch ju niekedy nájdeme, ak ten význam hľadáme. A môžeme snívať o lepšom mieste, o lepšom stave, než sú naše biedne životy plné ustavičných problémov. Dógen však vo svojich spisoch trval na tom, že tento svet je jediný skutočný svet.

Tento stav je jediný skutočný stav. Toto miesto je jediné skutočné miesto. Tento čas je jediný skutočný čas. Nie je teda čo dosiahnuť v zmysle dostať sa niekam inam. U Dógena tak máme to zvláštne vysvetlenie, že sa usilujeme dostať tam, kde už sme. Keď študujeme Dógenove spisy, keďže boli napísané po japonsky a po čínsky pred osemsto rokmi, musíme si význam nájsť sami. Pôvodný jazyk je od nášho jazyka príliš vzdialený na to, aby sme mu jasne a jednoznačne porozumeli.

Keď teda čítame alebo študujeme Shobogenzo, otázka znie: ako máme ten význam vykladať? Môžeme o význame premýšľať a použiť svoj mozog, aby sme odhadli alebo vyvodili, čo to znamená. To znamená, že sa obraciame na seba. Alebo sa môžeme spýtať niekoho, o kom si myslíme, že ten význam pozná, a význam tak nachádzame mimo seba. Alebo môžeme robiť oboje. Pri hľadaní významu je však jedna veľmi dôležitá vec a je dosť ťažká kvôli tomu, ako nás spoločnosť učí. Takmer celé naše vzdelanie spočíva v tom, že sa učíme informácie, ktoré nám dávajú ľudia zvonka. Môžeme to nazvať prijatými vedomosťami, prijatým porozumením.

V škole vám teda nikto nepovie: premýšľajte o tomto a nájdite si význam sami. Učitelia, samozrejme, používajú racionálne vysvetlenie, aby sme pochopili mechanizmus. Štúdium Dógenových spisov je však trochu iné. Keďže Dógen píše o tomto mieste, o tomto stave, o tomto čase, o tejto skúsenosti, musíme ich vykladať na základe tohto miesta, tohto času, tejto osoby, tohto stavu, aby sme sa dopracovali k významu. Veľmi veľa ľudí číta budhistickú literatúru a vykladá si ju na základe niečoho iného, čo čítali, alebo niečoho, čo počuli.

Napríklad v spisoch majstra Dógena niekedy stojí, že nám pomôžu všetci bohovia na nebesiach. Niektorí ľudia si to prečítajú a myslia si: Dógen hovorí o bohoch na nebesiach, takže musím veriť v bohov na nebesiach. Alebo Dógen píše o veľmi pokojnom najvyššom stave. A my si myslíme: aha, áno, existuje pokojný najvyšší stav, o ktorom som nevedel a ktorý musím nájsť.

Dógen však v Shobogenzo mnohokrát píše, že máme študovať veci v skúsenosti. V japončine je to vlastne jedna fráza: študovať skúsenosť. Dva japonské znaky: študovať, skúsenosť. A študovať skúsenosť nie sme zvyknutí, pretože štúdium zvyčajne znamená používať mozog, čítať, počúvať alebo prijímať zvonka, a skúsenosť zvyčajne znamená niečo, čo sa deje v našom živote. Študovať skúsenosť teda znie trochu zvláštne. Dógen však hovorí, že na to, aby sme porozumeli jeho spisom a budhizmu, musíme to, čo čítame, vykladať na základe vlastnej skutočnej skúsenosti v tomto svete, v tomto stave, v tomto čase, na tomto mieste. Ale aj tak si nevdojak myslíme: hovorí o niečom lepšom, než som ja. Hovorí o Buddhovi, a Buddha, ja nie som Buddha.

Hovorí o najvyššom stave. Ja som v najvyššom stave nebol. A tak sa jeho spisom snažíme porozumieť na základe nejakej predstavy, niečoho, čo tu nie je a čo sme nezažili. Ak to robíme takto, urobíme z Dógenových spisov duchovné spisy. Ale duchovné spisy to nie sú. Niekedy sú básnické, ale vždy sú realistické. Ak jeho spisy vykladáme na základe vlastnej skutočnej skúsenosti tu a teraz, musíme sa pozrieť na seba a premýšľať: čo môže mať na mysli vo vzťahu k niečomu, čo som zažil? Hovorí, že zazen je brána k pokojnému šťastiu.

Necítim sa pokojný ani šťastný. Cítim sa pokojný alebo šťastný? Cítil som sa pokojný alebo šťastný? Čo znamená pokojný a šťastný? Toto je štúdium v skúsenosti. Ale ak študujeme iným, duchovným spôsobom, myslíme si: keď budem viac praktizovať, budem pokojný a šťastný. A možno keď pôjdem na sesshin, môžem byť pokojný a šťastný rýchlejšie. A tak ďalej. A ak jeho spisy vykladáme takto, stále niečo hľadáme. On však mnohokrát hovorí, že to, čo hľadáme, máme pred sebou. Žiaľ, väčšina z nás má pred sebou televíznu obrazovku, obrazovku telefónu alebo sociálnu obrazovku. Svet vykladáme na základe spoločnosti, na základe učenia, ktoré sme dostali o tom, ako žiť v našej spoločnosti, v našej kultúre. Musíme nájsť cestu za obrazovku.

Nájsť teda cestu za obrazovku. Nájsť cestu za televízor. Nájsť cestu za knihy, do tohto sveta tu a teraz. Je to budhistické úsilie. Je to veľmi, veľmi ťažké úsilie, ale veľmi dôležité úsilie. Dógen to nazýva jedinou veľkou úlohou. Ak teda chcete študovať Shobogenzo, samozrejme, ešte nie je napísané po slovensky. Aj v anglickom preklade je veľmi, veľmi ťažké. Ako študovať to, o čom Dógen píše, je teda veľký problém. Neviem, aké je riešenie. Mojím riešením bolo, celkom náhodou, študovať v Japonsku u japonského učiteľa, ktorý študoval mnoho rokov, a veľmi pomaly objavovať skutočný význam toho, o čom Dógen hovorí. Ľudí, ktorí to urobili, nie je veľa. Ale ak chcete študovať to, čo Dógen napísal, je oveľa rýchlejšie študovať s niekým, kto už študoval a kto vykladal význam nie na základe nejakej predstavy, nie na základe nejakého krásneho stavu, ktorý treba dosiahnuť, ale na základe vlastnej skutočnej skúsenosti.

To nie je také ľahké. Ale našťastie teraz hovorím k vám a to, čo vám hovorím, vychádza z toho, čo Dógen napísal. Ak teda chcete študovať pôvodné Dógenove spisy, je to veľká úloha. Ak to robiť nechcete, môžete študovať s niekým, kto to už urobil, a stáť na jeho pleciach. Nemali by sme však zabúdať, že Dógen nepíše o niečom, čo je niekde inde. Píše o tom, ako žiť. Žil v 13. storočí a my žijeme v 21. storočí.

Možno teda môžeme niektoré z jeho dôležitých myšlienok počuť od niekoho, kto ich študoval, naša vlastná skúsenosť, a učiť sa žiť. Ak počujeme jeden alebo dva dôležité princípy, napríklad tie, o ktorých som hovoril včera večer v Banskej Štiavnici, môžeme ich použiť na skúmanie vlastného života. To je možno to najlepšie, čo môžeme urobiť. Napríklad tie dva princípy, o ktorých som hovoril včera. Každé konanie má vždy výsledok. Všetko, čo robíme, má výsledok, bez výnimky. Naše správanie je teda veľmi dôležité. Nehovorím, že máme byť dobrí. Hovorím niečo iné. Naše správanie je veľmi dôležité. Jediné miesto, kde sa môžeme správať alebo konať, je teraz. Keď konáme teraz, musíme byť tu a teraz, aby sme konali naplno. Môžete vidieť veľa ľudí, ako idú po ulici, pozerajú do telefónov a vrážajú do iných ľudí. Môžete vidieť ľudí, ako v aute telefonujú.

Z budhistického hľadiska sú všetky tieto veci neúplným konaním. Budhizmus odporúča, aby sme konali úplne. Nie napoly, nie napoly v hlave a napoly v realite. To je dosť ťažké. Moderný svet nás učí robiť viac vecí naraz, niekoľko vecí v tom istom čase, a zdá sa, že nám to ide veľmi dobre. A možno to niekedy aj musíme robiť. Môžeme si však pamätať, že budhistické učenie hovorí: ak sa správame celým sebou, ak konáme celým sebou, skúsenosť je akosi celistvejšia a táto celistvá skúsenosť je iná než čiastočná skúsenosť. A opäť sa vraciam k športu, pretože šport a fyzická aktivita sú v modernom svete veľmi dôležité a veľmi ústredné. Môžeme to však rozšíriť a hovoriť o hudbe, umení alebo... Kvalita celistvej skúsenosti je iná než kvalita čiastočnej skúsenosti: v umení, v hudbe, v športe, v živote.

Toto teda môžete nájsť, keď čítate Dógena. Ale môžete to nájsť aj bez čítania Dógena, lebo som vám to práve povedal.

Roman: Mistr Dógen a většina buddhistických učitelů, nebo možná všichni buddhističtí učitelé, často kritizují lidi jako takové nebo své žáky: tohle byste měli dělat, tamto byste dělat neměli. Protože říkáte, že bychom se měli snažit být v přítomném okamžiku, a ne v minulosti nebo v budoucnosti, nakolik bychom měli být kritičtí sami k sobě, například pokud jde o minulé chyby, nebo že nevynakládám dost úsilí, že jsem příliš líný? Měli bychom své chyby prostě ignorovat, nebo bychom se nad chybami, které děláme, měli nějak zamyslet? Protože když se zamýšlíme, nejsme v přítomném okamžiku.

Mike: Nepovedal som, nechcel som povedať, že by sme mali byť v prítomnom okamihu. Chcel som povedať, že budhizmus učí, že byť v prítomnom okamihu znamená byť v realite, byť celý, byť prebudený, byť Buddhom, čo znamená prebudený. A keď sme v prítomnom okamihu, povaha nášho správania, kvalita nášho konania je iná. Môžeme to zažiť. Môžeme si to všimnúť. A ako celá spoločnosť, ako celá civilizácia to môžeme pomaly objavovať.

Boris: Môžem niečo poznamenať?

Mike: Áno.

Boris: Ako lekár mám skúsenosť, že keď človek nekoná úplne a plne v situácii, teda keď je, ako to Mike opísal, na viacerých miestach naraz, vplýva to na vznik rôznych ochorení. Už 12 rokov pracujem na mieste, kde je vedľa mojej ambulancie psychiater, a pred jeho čakárňou sa postupne hromadí čoraz viac ľudí. Vidím, že ľudia vlastne nie sú schopní stráviť to, čo im okolitý svet prináša. Druhá vec je, že strašne pribúdajú ťažkosti s trávením. Ľudia si myslia, že je to napríklad nejaká alergia, ale ja to vnímam tak, že keď nevieme stráviť myšlienky, ktoré sa na nás valia, strašne veľa ideí naraz, a nevieme si z nich vybrať, nevieme potom ani jednoducho tráviť. Trávenie je ten istý proces ako trávenie myšlienok. Preto si myslím, že meditácia alebo zazen, alebo ako to nazvete, je akýsi liek, liečivá prax.

Mike: Svet teda pomaly objavuje takéto jednoduché fakty. Keď sa pri večeri pozeráme na film, náš mozog robí jedno, naše ústa robia niečo iné a naše črevá sú zmätené. V modernom svete je však veľmi ťažké žiť takýto sen, stále v prítomnom okamihu. Len jesť, keď jeme. Len rozprávať, keď rozprávame. Len počúvať, keď počúvame. Počúvame dve sekundy a desať sekúnd sme... Deje sa to teraz.

Musíme si teda všimnúť skutočnú situáciu a musíme sa problému vyhnúť alebo ho vyriešiť.

Hovorí nám budhizmus, aby sme boli dokonalí? Čo je dokonalé? Chápem, čo je úplné konanie. Chápem, čo je byť v prítomnom okamihu. Chápem, aký to má prínos. Ale nedokážem to robiť. Musí teda existovať nejaký pokrok: sme stále lepší a lepší. Zvláštne je, že je to akýsi rozpor, alebo dve protikladné veci, ktoré sedia vedľa seba.

Ak sa budeme usilovať o ideál dokonalého budhizmu, nikdy ho nenájdeme, pretože si vždy v hlave, v mysli skladáme dokonalý obraz. Ale život nie je dokonalý tak, ako sú dokonalé naše predstavy. Keď teda Dógen píše o dokonalom, myslí tým dokonalý obraz, ktorý mám v mysli? Vždy konať dokonale, vždy byť v prítomnosti? Alebo tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou? A vždy tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou. To je význam dokonalého. Nie predstava dokonalého v našej mysli.

Nakoniec teda musíme zahodiť slová, našu krásnu predstavu o budhizme. To je veľmi dôležité. Stále si postupne budujeme dokonalý obraz. Potom ho musíme zahodiť a čeliť realite, znova a znova a znova a znova. A Dógen píše, že všetky naše chyby nás vedú k pravde. Takže zvláštnym spôsobom, hoci jeho spisy niekedy znejú veľmi krásne, vždy nás vracia späť k tomuto chaotickému neporiadku plnému problémov, ťažkostí. Malo by to byť inak. To je ono. Tu sme. Toto je realita. Toto je život. Nič iné nie je. To je náš údel. Musíme s tým jednoducho žiť ďalej. A zvláštnym spôsobom je to dokonalé. Nie dokonalé v tom zmysle. Dokonalé preto, že šálka kávy stojí na podlahe, dokonale. Lyžička je dokonale v šálke. Nakloníte šálku a káva vám tečie do hrdla. Odložíte ju. Odložíte ju. Prestane to. Všetko je dokonalé. Všetko funguje dokonale. Nič nie je mimo rovnováhy. Sedíme na stoličke a stolička nás drží.

Vyjde slnko a cítime teplo. Presunieme sa do tieňa a je chladno. Toto je význam dokonalého. Keď si teda všimneme, že svet je ako jasná perla, dokonalý taký, aký je, cítime akýsi pokojný pocit. Nie ten pokojný pocit, ktorý si predstavujeme: žiadna hádka, žiadny problém. Áno. Nie ten. Kde to je? Tu. Kedy to je? Teraz. Dokonalé.